Príhovor predsedu SAV akademika Pavla Šajgalíka na novoročnom koncerte SAV 9. januára 2020

1350

Autor fotografie: Martin Bystriansky

 

Aký bude rok 2020?

Počas odovzdávania najvyšších štátnych ocenení pani prezidentkou som mal dobrý pocit. Dvaja ocenení, profesorka Pastoreková a profesor Zajac sú vedcami SAV, pani Bútorová a pán Mikloško sú našimi bývalými zamestnancami. Čo je pre SAV veľmi dobré skóre. Všetkým úprimne blahoželám. A aj novú cenu ESETU za vedu získal náš kolega Ján Tkáč, jediný nositeľ ERC projektu na Slovensku, teda bilancia slovenskej vedy za rok 2019 je pre SAV naozaj veľmi uspokojivá.

Ale pred nami je rok 2020, rok pekného dátumu a rok veľkých očakávaní. Ako volebný rok bude veľmi významný, ako všetky volebné roky. Suchárskym a vecným vedcom však neprislúcha sebavedomé veštenie z krištáľovej gule, a teda z mojich úst o zaručených predpovediach počuť určite nebudete.

V minulosti som využil tento priestor, aby som Vám povedal svoj názor na veci, ktoré mňa – a neskromne hovorím, že i našu spoločnosť – trápia a ktoré považujem za dôležité. Opakovane som hovoril o dôvere. Je nesmierne dôležitá. Bez vzájomnej dôvery, založenej na pravde, sa nedá vykonať nič zmysluplné. Hovoril som tu aj o slobode, s dôrazom na slobodu bádania. Ani bez nej nie je možné kultivovať spoločnosť a zlepšovať podmienky života ľudí. Hovoril som i o úlohe vzdelania a význame rozvíjania odkazu takých osobností, akým bol Ján Amos Komenský. Bez vzdelaných ľudí žiadna krajina nemá budúcnosť.

Vo svetle súhrnu týchto tém si znovu a znovu kladiem znepokojujúce otázky, ktoré tentoraz zúžim na mne najbližší akademický priestor, na Slovenskú akadémiu vied.

Dôverujú ľudia vedeckým pracovníkom SAV? Skúmajú vedeckí pracovníci v SAV slobodne? Podieľajú sa významne na zvyšovaní vzdelanosti našej krajiny?

„Jein“. Po nemecky áno i nie. Prečo je to tak? Veľmi triezvo konštatujem, že v SAV máme mnoho skutočných vedcov, ale aj „vedeckých pracovníkov“. Viete ako ja vnímam rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami? Vedec vedu naozaj robí a vedecký pracovník si často užíva luxus vedu len predstierať. A prečo znovu dôvera?  Pretože podmienkou dôvery spoločnosti v SAV je existencia nespochybniteľnej väčšiny vedcov, skutočných vedcov. Nie tých druhých. Na skutočných vedcoch stojí SAV. A je úplne jedno, v akej oblasti pracujú. Každý obor je dôležitý. Práve vďaka nim SAV požíva v spoločnosti dôveru, vďaka nim existuje sloboda bádania, vďaka nim sa naša spoločnosť stáva – dúfam – vzdelanejšou.

Od toho, čo je naším samozrejmým kategorickým imperatívom sa posuniem k témam, ktoré by som rád vyjasnil. Sme Slovenská akadémia vied. Teda vied.

Čo je veda? Je mnoho definícií vedy, ja s prikláňam k tejto: Veda (pochádza z latinského slova scientia s významom vedomosť) je systematická činnosť, zameraná na získavanie a usporadúvanie nových poznatkov vo forme overiteľných vysvetlení alebo predpovedí.

Veda je založená na výskume. Výskum je kreatívna a systematická činnosť vedúca k zvýšeniu objemu vedomostí o materiálnom svete za účelom získať fakty a vyhodnotiť ich do nových záverov, prinášajúcich nové aplikácie.

Veda je vlastne prostriedok, ako nové vedomosti transformujeme pre úžitok spoločnosti. Teda, môžeme úžitok vedy pre spoločnosť preukázať len novými a overiteľnými poznatkami vhodnými pre obecný prospech? Určite áno. Tento étos sme povinní napĺňať. Ale musíme aj pomáhať riešiť problémy, ktoré trápia spoločnosť dnes.

Obmedzím sa len na dve, dnes naliehavé veci.

Po prvé: S istotou môžeme povedať, že spoločnosť frustruje záplava hlúpostí a neoverených a neoveriteľných faktov. Najmä v predvolebnom čase. Keďže veda je o hľadaní overiteľných faktov a vysvetlení, prezentujme overiteľné fakty. Tu vidím priestor pre každého z nás, aby sme sa zastali vedy, aby do verejnosti neprenikal mix hlúpostí a neoverených faktov. Nemali  by sme to však robiť prvoplánovou kritikou, ale vážnym a zrozumiteľným argumentovaním. Len tak nás bude verejnosť považovať za vedcov a nie vedeckých pracovníkov s luxusom vedu len predstierať. Neproducírujme sa v médiách s prázdnymi a všeobecnými vyjadreniami. Ukážme verejnosti, že sme vedci, zabojujme svojim vždy vedecky overiteľným stanoviskom o jej dôveru.

Po druhé: Spoločnosť trápi ekológia. Dnes už overiteľne vieme, že priemerná teplota na Zemi stúpa. Overiteľne vieme, že v atmosfére stúpa koncentrácia oxidu uhličitého. Overiteľne vieme, že za posledných 50 rokov nebol žiaden výbuch sopky, ktorá by mala globálny dosah na zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého.

A teda predošlé tvrdenia sú vedecky preukázateľné. Avšak hľadanie riešení pre Zem a našu budúcnosť je vskutku veľmi ťažké. Možno ich za našich životov ani nenájdeme. No nemôžeme rezignovať, musíme vnímať signály a aj ich analyzovať. Povedzme fundovane ľuďom, že je načase urobiť rozhodný krok! Nebojme sa povedať,  (a to citujem zo svojho novoročného pozdravu), že:

Vedci majú morálnu povinnosť jasne varovať ľudstvo pred akýmkoľvek nebezpečenstvom… Na základe tejto povinnosti … deklarovanej viac ako jedenásťtisíc podpismi vedcov z celého sveta, povedzme jasne a jednoznačne, že planéta Zem čelí klimatickému núdzovému stavu.”