Ekonomické súvislosti pandémie

Akademik Vladimír Baláž objasňuje ekonomické súvislosti pandémie COVID-19. Akademik Baláž bol hosťom relácií v televízii TA3. Prečítajte si aj jeho úvahy a odpovede.

Ekonomické dopady pandémie. Čo vieme a čo nie.

Za posledných sto rokov sa svetom prehnali tri veľké pandémie s počtom mŕtvych viac ako jeden milión. Najhoršia bola povestná „španielska chrípka“. Podľa serióznych odhadov publikovaných v Americkom časopise pre epidemiológiu zabila v rokoch 1918-1919 až 17,4 milióna. Ďalšie veľké pandémie prebehli v rokoch 1957-1958 („ázijská chrípka“, 1,1 milióna mŕtvych) a v rokoch 1968-1969 („hongkonská chrípka“, asi 1 milión mŕtvych). Odhadovať ekonomické následky „španielskej chrípky“ je veľmi ťažké. Prakticky sa nedajú oddeliť od následkov končiacej sa prvej svetovej vojny. Čo sa týka ázijskej i hongkonskej chrípky, neexistuje žiadna seriózna štúdia o ekonomických dopadoch týchto pandémií. Z hrubých údajov sa zdá, že ekonomický dopad bol dosť obmedzený.

Pravdepodobne nízky ekonomický dopad pandémií 1957-58 a 1968-69 sa dá vysvetliť hlavne relatívnou izolovanosťou vtedajších veľkých svetových ekonomík a malým objemom globálneho obchodu s tovarmi a službami. Dnes vyzerá globálna ekonomika úplne inak. Všetky krajiny sveta sú poprepájané veľmi hustou a dobre štruktúrovanou sieťou dodávateľských a odberateľských sietí. Čokoľvek sa stane na jednom vstupe siete, sa nejakým spôsobom prejaví na mnohých výstupoch.

Pandémia vypukla v Číne. Zastavenie tovární v Číne sa prejavilo najprv ako šok na strane ponuky– robotníci zostali doma a vo výrobe stáli nevyužité stroje. Šok na strane ponuky najprv pocítili odberatelia čínskych počítačov, mobilov, hračiek, športového tovaru a súčiastok. So šírením pandémie po svete sa šok na strane ponuky veľmi rýchlo mení na šok na strane dopytu. Keď ľudia sedia doma, kupujú omnoho menej tovarov a služieb. Najprv si to odnesú reštaurácie, kaviarne a priemysel cestovného ruchu. Omnoho horšie je, keď sa utlmí aktivita v kľúčových odvetviach ekonomiky, ako sú napríklad výroba automobilov, spotrebnej elektroniky či stavebníctvo.

Narušenie globálnych reťazcov výroby a obchodu pocíti aj Slovensko. V rámci globálnych sietí sa Slovensko špecializuje na dodávky automobilov a ich súčiastok (vrátane pneumatík, plechov, plastových dielcov či elektrických komponentov). Ak si najprv čínski, a potom aj nemeckí, talianski a francúzski a nakoniec aj americkí zákazníci nekúpia autá so slovenskými súčiastkami, potom sa zastavia nielen slovenské automobilky, ale aj stovky ich dodávateľov – teda celý slovenský priemysel, ktorý nás živí. Od slovenského priemyslu závisia aj obchody, reštaurácie i poľnohospodári.

Zotavenie globálnej ekonomiky môže trvať rok i dva. Dôležité však je, že ide o externý šok a nie systémovú poruchu, ktorá by šla zvnútra ekonomického systému. Vlády i centrálne banky sú dnes na šokové situácie lepšie pripravené a konajú rýchlejšie ako po roku 2008. Krátkodobý prepad bude možno väčší ako v roku 2008 (keď hrozilo zrútenie finančného systému), ale strednodobé vyhliadky na zotavenie sú lepšie ako pred 12 rokmi.

Šokujúca doba prináša šokujúce riešenia

https://www.ta3.com/clanok/1179510/ako-zmiernit-dosledky-pandemie.html

https://www.ta3.com/clanok/1179200/prognostik-v-balaz-o-poklese-ekonomiky.html

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/547407-balaz-vypnutie-ekonomiky-vyjde-na-pat-miliard/